ARCHITEKTÚRA A ZDRAVIE

Ako architektúra a prostredie ovplyvňujú naše zdravie

Montmartre je príkladom ako bohatý kultúrny život, tradície a citlivý prístup jednotlivých objektov vytvára nezameniteľný charakter mesta, v ktorom sa každý cíti dobre.

Nudná či ošarpaná architektúra miest a obcí sa nám nielenže nepáči, ale spôsobuje aj negatívne vplyvy na naše duševné zdravie, ktoré má blízko aj k tomu fyzickému, na ktoré zas priamo vplýva nedostatok zelene a znečistené ovzdušie. Pri prechádzke panelákovou výstavbou alebo fádnou ulicou či novou štvrťou administratívnych budov sa človek môže cítiť nepríjemne, stráca energiu a pozornosť a dokonca je v strese. Musí čeliť aj hlučnej, stresujúcej a smradľavej doprave. V meste akoby človek strácal všetku harmóniu, ktorú nám príroda oddávna dávala a pojem životné prostredie akoby sa ani nevzťahovalo na človeka.

Že monotónne mestá zhoršujú zdravie tvrdia napríklad vedecké výskumy z roku 2014, ktorým sa venoval urbanista Justin Hollander a architektka Ann Sussman. Pomocou technológie sledovania ľudských očí zisťujú, ktoré objekty sú najpodnetnejšie resp. kam nám okamžite padá pohľad. Sú to väčšinou zaujímavé stavby a ich detaily, dominanty a akcenty. Skúmajú ako architektúra komunikuje s prostredím a ľuďmi, aké významy vysiela do sveta. Ľudia podľa nich najlepšie prosperujú, keď sa pohybujú v rozmanitom prostredí, nie medzi unifikovanými krabicovými budovami. Bohužiaľ v dnešnej dobe je trendom práve unifikácia a zjednodušovanie tvarov a hmôt. Mnohé stavby sa stavajú bez hlbšieho historického a kultúrneho kontextu a bez fantázie. V administratívnych budovách doslova cítiť ducha doby: pracuj ako stroj v sterilnom prostredí a nenechaj sa ničím pekným unášať. Ľudia sa programujú okolitým prostredím a sú potom apatický a bez vzruchov. V mozgu sa stále vytvárajú nové okruhy neurónov a práve zvyk a nuda okolia môžu stimulovať tie časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za rôzne odmietavé postoje, negatívne myslenie až zlý duševný či fyzický stav. Jednotlivé nepríjemnosti z okolia ako špinavé a počarbané budovy, hlučné a smradľavé ulice, monotónne tvary a farby sa sčítavajú a vytvárajú depresie prejavujúce sa u každého inak. Niekto je s tým zmierený a vníma to len podvedome a niekto sa cíti znechutený. Ale predsa len sme všetci cítiace bytosti a škaredé a nepodnetné prostredie z nás robí vo výsledku horších ľudí, máme tendencie sťažovať sa a byť nepríjemnejší. Takto sa kruh uzatvára, keďže deti si tiež nevážia prostredie a nebránia sa akúkoľvek pre nich nezaujímavú budovu počarbať. Výskum na tému psychických vplyvov prostredia zrealizoval v roku 2011 neurovedec Colin Ellard. Na skupinu dobrovoľníkov dal senzory merajúce ich reakcie a vyslal ich do mesta. Na určitých zastávkach im dokonca dal aj dotazníky. Emocionálne napätie pri jednoliatych blokoch dosahovalo najnižšie hodnoty, čo v dotazníkoch popísali ako nudu a monotónnosť. „Moderné mestá by sa mali snažiť byť živé a členité a svojich obyvateľov na každom rohu niečím prekvapovať.“ tvrdí Ellard. Aj malé množstvo nudy a nepodnetného prostredia, aj podľa iných výskumníkov, spôsobuje stres a agresiu, dokonca viac než smútok. Takéto prostredie môže byť spojené aj s poruchami pozornosti a hyperaktivitou. Z iných výskumov zase vyplýva, že napríklad pohľady na krásnu scenériu spôsobujú, že ľudia sú viac trpezliví, menej materialistickí a navzájom ohľaduplnejší a vrúcnejší. Takýto efekt by mali vytvárať aj členité mestské bloky.

Holandsko nedá dopustiť na svoju kultúru a vzťah ku kvetom a zeleni.Bicykle tak symbolizujú ich celkový prístup k ekológií

a užívaniu si prostredia

Množstvo ľudí však aj otvorene priznáva, že architektonicky rozmanité a historické miesta s geniom loci, otvorené malé obchodíky a reštaurácie s bohatým sociálnym životom, verejné parky a upravené verejné priestranstvá ich priťahujú a spôsobujú príjemné pocity. Je preto nepochopiteľné, prečo sa súčasná architektúra uberá smerom k sterilnosti a zjednodušovaniu. Investori by si mali uvedomiť, čo ľuďom najviac vyhovuje. Ale nejde to ani bez uvedomelých architektov, ktorí niekedy za cenu peňažného ohodnotenia zabúdajú na ľudskú mierku a čo skutočne znamená kultúrne a sociálne vyžitie. Kreativita architektov sa odkladá niekam do šuplíkov, maximálne môžeme snívať. To, čo nám bráni mať rozmanité a originálne mestá je len presvedčenie investorov a architektov, že buď je to príliš iné – konzervatívne predsudky bránia realizáciám rôznych zaujímavých projektov alebo, že je to príliš drahé. Drahšia a krajšia stavba bude však oveľa viac navštevovaná ako tá fádna. Sú to však predpoklady, ktoré prvoplánovým investorom unikajú. Potrebujú všetko lacné a veľké, idú cez “mŕtvoly“ obyvateľov, ktorým zničia prostredie. Duch tejto doby je sociálno – ekonomicko – architektonicky a hlavne morálne nízko a teda odzrkadľuje náš svet so všetkými negatívami. Keď chceme prítulnejšiu a zaujímavejšiu architektúru a prostredie potrebujeme hlavne zmeniť myslenie, preorientovať sa z ekonomicko – funkčného hľadiska k hodnotám ako kultúra a umenie, ktoré nemajú byť odsunuté len do istých inštitúcií ale prístupné všade a vždy. Človek prechádzajúci priestorom sa má cítiť ako v galérií, ako na príjemnej prechádzke lesom a nie byť neustále v strese kvôli množstvu áut, reklamy a fádnym budovám. Budovy môžu byť rôznych fascinujúcich tvarov, vytvárať vždy neopozerané prostredie, inšpirovať okoloidúcich a návštevníkov, jednoducho v nich vytvárať pocit, že stojí zato objavovať tvorivosť. Architekti si musia uvedomiť, že majú plnú zodpovednosť za to, ako sa ľudia cítia. Keď je architektúra chladná aj ľudia sú chladní, keď je architektúra uvoľnená, pestrá a plná rôznorodých foriem, ľudia sú uvoľnení. Nemusí to však znamenať nekontrolovateľné uvoľnenie, ktoré by sme nazvali gýčom. Kompozície sa dajú vytvoriť z rôznych prvkov tak, aby spĺňali tie najestetickejšie kritériá podobne ako kvety na lúke. Možnosti sú nepredstaviteľné, ale realizovateľné aj v našich podmienkach. Chýba len spomínaná vôľa investorov, architektov a jednotlivých samospráv. Keby sa Slovensko chcelo odlíšiť od globalizovanej architektúry, ktorú vidíme na každom rohu a prilákať turistov na niečo skutočne originálne, mala by to byť architektúra, ktorá je skutočne jedinečná a pochádza od architektov, ktorí sa neboja zhmotňovať svoje predstavy a sny. Keby sme si chceli zobrať príklad zo sveta, stačí si len uvedomiť, ktoré budovy sú najnavštevovanejšie ako napr. stavby, ktoré navrhli architekti ako Antoni Gaudí, Zaha Hadid, Frank O. Gehry, Santiago Calatrava, Le Corbusier a ďalší. Všetci mali osobitý štýl a dokázali si ho presadiť. To je to, čo chýba mnohým radovým architektom. Stavby sa však nemusia úplne líšiť, ide hlavne o to, vytvoriť kompozíciu, ktorá je oku lahodiaca ako mnohé historické budovy so svojimi originálnymi detailmi, síce nevynikajú svojou jedinečnosťou, ale dokážu vytvoriť výsledný efekt, pre ktorý ľudia radi navštevujú historické centrá miest a kochajú sa ulicami. Dôležité je vždy udržať pozornosť okoloidúceho, aby sa nezačal nudiť a strácať energiu. To sa dá dosiahnuť rôznymi akcentmi a nečakanými zmenami tvarov jednotlivých prvkov architektúry. Výsledný dojem by však mal tvoriť súrodý celok a výrazné zmeny foriem celých budov by sa mali prejaviť len občas ako dominanty, aby okoloidúci nebol príliš zahltený a tým pádom mohol rovnako stratiť energiu.

Amsterdam je príkladom mesta, ktoré si vedelo poradiť s rôznorodosťou a pritom zachovaním jednoty architektúry,

ktorá fascinuje návštevníkov. Niet divu, že prístup k architektúre a prostrediu sa odzrkadľuje aj v spoločenskej

a politickej uvoľnenosti, ktorá sleduje trvaloudržateľné hodnoty.

Ďalším veľmi dôležitým aspektom, ktorý ovplyvňuje ako sa cítime v meste je rozloženie zelene a parkov. Tie by mali tvoriť značnú časť verejných priestranstiev, pretože zelená jednak upokojuje a taktiež vytvára klímu, ktorá je zdravá – znižuje teplotu v lete a udržuje vlhkosť vzduchu, či funguje ako aromaterapia. Ulice bez zelene alebo s minimom zelene, či vykosené plochy tvoria neprirodzené prostredie, šíri sa prach a môžu spôsobovať aj dýchacie ťažkosti a rôzne alergie. Dýchacie ťažkosti, poruchy vnímania a stres spôsobuje aj hlučná a smradľavá doprava. Ľudia by mali zodpovedne voliť kúpu ekologicky prijateľných elektromobilov či jazdiť v meste na bicykloch a automobily voliť len na presuny mimo mesta, či prevoz väčších tovarov . Že zeleň pozitívne ovplyvňuje ľudí a najmä mládež zistili aj vedci. Štúdia v Magazíne americkej akadémie pre deti a adolescentov, ako aj výskum Univerzity v Južnej Kalifornii potvrdil, že deti, ktoré žili v blízkosti zelených plôch po dobu aspoň troch rokov, boli v neskoršom veku menej agresívne ako ich rovesníci. Ukázalo sa aj, že príroda má okrem schopnosti odbúravať stres tiež schopnosť pomáhať ľuďom s problémami udržania pozornosti a sústredením sa. Parky a verejné priestory by však mali ponúkať návštevníkom okrem relaxu aj kultúru, napr. umelecké akcenty ako sochy a fontány. Takéto malé prvky vzbudzujú pocit, že ľudia si viac vážia svoje prostredie a nemajú tendenciu ho poškodzovať. To však bohužiaľ vidíme v našich mestách len veľmi ojedinele. Parky by mali tvoriť oddychové plochy medzi jednotlivými blokmi budov. Jeden či dva stredne veľké parky na celú mestskú časť je veľmi málo, je dôležité aby ich funkciu prevzali aj vnútrobloky a rôzne nevyužité priestranstvá medzi budovami. Trend v mestách by mal byť, čo najviac odľahčovať verejný priestor od budov a súčasné mestské nevyužité priestory meniť na parky. Oveľa prirodzenejšie, krajšie a zdravšie by pôsobilo, keby sa v mestách za každú cenu nekosili zelené plochy, ale nechávali sa aspoň z 50% zarastené miestnymi druhmi, ktoré tvoria hlavne liečivé byliny a lúčne kvety. V dávnej minulosti sme boli zvyknutí žiť v prírode a jej rozmanitosť a svieže prostredie nám chýba či chceme či nie. Podvedome hľadáme aj rozmanité tvary a formy, a keď ich nenachádzame sme podráždení. Práve preto sú možno ľudia žijúci v prírode a na dedinách pokojnejší a vzájomne ohľaduplnejší a vrúcnejší. Znie to ako samozrejmosť, ale v mestách to určite samozrejmosťou nie je. Preto je dôležité aby sa občania zapájali do chodu mesta, písali sťažnosti a dožadovali sa prívetivejšieho prostredia či ho sami spolutvorili. Verejné priestory sú často špinavé a počarbané práve preto, že okolie je architektonicky nezaujímavé. Preto keď vytvoríme kvalitné prostredie a architektúru, vyženieme špinu a dokonca aj zlé ľudské vlastnosti a pocity z mesta. Aj podľa feng shui, starobylého čínskeho umenia porozumenia priestorom a ich navrhovania, znamená vonkajší priestor a vnútorný stav človeka jedno. Je jedno, z ktorého konca začneme, dôležité je začať sa meniť, otvárať a odľahčovať smerom k rozmanitému a zdravému prostrediu.